Úplne na dne 7
Tak konečně po dlouhé době je tu další díl :) t se vám líbí :) A omlouvám se za písmo ale už to zase (ještě) blbne vevím co s tím je :/ :Pajke
" Ok . "
Hneď čo odomkol dvere sme vošli do dlhá a úzke chodby.Byli tam štvoro dvere a hneď druhé od zadného vchodu , ktorým sme prišli , bola naša šatňa , no teda šatňa chalanov .
Na dverách bola vyvesená ceduľka s nápisom " Iné kafe a The Paranoid "
" Pane bože vy robíte predkapelu Iné Kafe ? " Spýtala som sa s nadčením
" Nie to my robíme predkapelu im . " Povedal s úsmevom bubeník Jozef Praženec .
Keďže sem stála chrbtom dovnútra , tak sem sa ho zľakla s spadla na zem . Všetci z toho mali ohromnú srandu .
Keď sem sa postavila opäť na nohy , otočila som sa k Jozefovi a on mi hneď podával ruku
" Ahoj ja sem Jozef , ale hovor mi ... ako chceš mňa je to vlastne jedno . " Povedal s úsmevom
" Aa - ahoj , ja sem Sandra , ale hovor mi San . " Povedala sem s trochu vyplašeným hlasom as údivom v tvári
Netrvalo dlho a prišli aj ostatné z ineho Kafe ( Vratko Rohoň , Peter Fora , Roman Hulo ) . So všetkými som sa zoznámila , keď sa mi nemuseli predstavovať , tak ale je to slušnost.Potom sme si posadali tam kde bolo miesto , takže ja sem skončila Romimu na klíně.Asi hodina a pol sme prokecali , ako chalani z ineho kafe išli na pódium.Já sem si išla kúpiť niečo na pití.Asi po piatich minútach zamnou prišiel Romi a chytil ma za ruku.Nechápavě sem sa na neho pozrela a on sa len usmial tým svojím okúzľujúcim úsmevom , ktorý ma dostával do kolen.Potom si sadol na barovú stoličku a posadil si ma na pravú nohu , tak aby mi videl od tváre a stále sa usmíval.
